Keď účet za serverovňu prepíše organizačnú štruktúru
V tomto sú technologické spoločnosti výborným indikátorom toho, čo sa bude diať aj s nami ostatnými. Predstavme si to takto. Firma si kúpi nový a veľmi drahý kávovar. Aby si ho mohla dovoliť, musí prepustiť baristov. A potom kávu, ktorú nikto nevie pripraviť, ponúkne investorom ako „dôkaz inovácie". Znie to absurdne? Vitajte v Silicon Valley roku 2026.
Spoluzakladateľ spoločnosti Zoho Sridhar Vembu rozprúdil pred niekoľkými týždňami diskusiu, ktorá by sa mala čítať na každej palube technologickej firmy. Spoločne s inžinierom Mety Arnavom Guptom upozornili, že hlavnou príčinou aktuálnej vlny prepúšťania nie je automatizácia, ale jednoduchá matematika. GPU čipy, dátové centrá, energia, chladenie, licencie. To všetko stojí desiatky miliárd dolárov a niekde sa to musí v rozpočte odraziť. A keďže investori nedovolia škrtať dividendy a dodávatelia hardvéru nedovolia škrtať objednávky, ostáva už len jedna položka, ktorá sa dá orezať okamžite a bez súdneho sporu. Ľudia.
Čísla, ktoré bolia
Štatistiky sú brutálne. V prvom štvrťroku 2026 oznámili technologické firmy prepustenie 81 747 zamestnancov, čo je medzikvartálny nárast o 580 percent! Len marec 2026 si vzal 45 800 pracovných miest. Najhorší mesiac za viac ako dva roky.
A teraz to skutočne pikantné. Meta dvíha plán kapitálových výdavkov na rok 2026 na 125 až 145 miliárd dolárov. Mark Zuckerberg na internom stretnutí 30. apríla doslova povedal, že prepúšťania majú „kompenzovať" investície do AI. Žiadne diplomatické obaly. Žiadne reči o synergiách a transformácii. Len holé priznanie. Potrebujeme peniaze na čipy, tak idú dolu hlavy. Vítajte v kapitalistickej Amerike. Kam sa hrabe socialistická Európa?
Microsoft pôjde ešte ďalej. Finančná riaditeľka Amy Hood oznámila, že spoločnosť počíta s medziročným poklesom počtu zamestnancov, pričom kapitálové výdavky na rok 2026 majú dosiahnuť závratných 190 miliárd dolárov. Pre lepšiu predstavu, to je viac ako celý ročný HDP Slovenska a Maďarska dohromady. A to všetko pritom, že tržby Azure rastú o 40 % a divízia AI prekročila ročný výnos 37 miliárd dolárov. Inými slovami, firma, ktorej sa darí ako málokedy v histórii, prepúšťa, aby zaplatila účet za vlastný úspech.
Oracle prepustil až 30 000 ľudí, aby uvoľnil 8 až 10 miliárd dolárov ročného peňažného toku na AI expanziu. Amazon, Coinbase, Block. Všetci v rovnakom móde. A Uber? Generálny riaditeľ Dara Khosrowshahi otvorene hovorí, že namiesto rozširovania tímu inžinierov bude „pridávať agentov a GPU". Spoločnosť minula celý ročný rozpočet na AI za štyri mesiace, keď v decembri 2025 nasadila Claude Code od Anthropic približne 5 000 inžinierom za 500 až 2 000 dolárov mesačne na osobu.
Falošný príbeh, ktorý sa nám predával
Roky sme čítali clickbaitové titulky o tom, ako AI nahradí účtovníkov, právnikov, novinárov, programátorov, učiteľov a možno aj psychológov. Pravda je oveľa menej dramatická a oveľa viac kapitalistická. AI zatiaľ nikoho masovo nenahrádza. Naopak, podľa Khosrowshahiho inžinieri Uberu stále kontrolujú každý kód, ktorý AI vygeneruje, predtým, než sa dostane do produkcie. AI im podľa jeho slov dáva „superschopnosti", aby zvýšili produktivitu o 20, 30, 50 alebo 100 %. Lenže kto má z týchto super schopností profit? Zamestnanec určite nie. Akcionár?
A tu sa dostávame k jadru veci. Prepúšťanie bude pokračovať dovtedy, kým sa firmy nenaučia premeniť investície do AI na merateľné príjmy. Inými slovami, technologické firmy minuli stovky miliárd na technológiu, o ktorej zatiaľ nevedia s istotou povedať, či im prinesie návratnosť. A kým to zistia, niekto musí krvácať. Tým niekým je radový zamestnanec.
Paradox, ktorý mení všetko
Skúsme sa nad tým zamyslieť trochu hlbšie. Ak by AI skutočne nahradila pracovníkov, prepúšťanie by malo logiku. Algoritmus robí prácu desiatich ľudí, deväť ľudí ide domov, jeden zostane na kontrolu. Ekonómovia by sa mračili, sociológovia by písali knihy, ale aspoň by to dávalo zmysel.
Lenže to, čo sa deje teraz, je niečo úplne iné a oveľa absurdnejšie. Firmy prepúšťajú ľudí, ktorých prácu AI ešte nedokáže urobiť, aby si mohli kúpiť AI, o ktorej dúfajú, že raz tú prácu robiť bude. Je to investícia do budúcnosti financovaná likvidáciou prítomnosti. Je to ako keby si poľnohospodár predal kravy, aby si kúpil dojací robot, ktorý zatiaľ existuje len v prospekte výrobcu.
A medzi prepustenými sú často práve tí, ktorí by tú AI mali rozbehnúť. Arnav Gupta sám priznal, že môže patriť medzi 8 000 ľudí, ktorých Meta prepustí 20. mája. Inžinier, ktorý vie, že prepúšťajú jeho kolegov preto, aby zaplatili nástroje, ktoré on sám pomáha vyvíjať. Kafkovský moment v reálnom čase.
Čo si z toho vziať
Po prvé, naratív o AI ako vrahovi pracovných miest treba zásadne prepísať. AI zatiaľ nie je vrah. Je to skôr veľmi drahý nájomník, ktorý sa nasťahoval do firmy a pýta si nemravne vysoký nájom. A aby ho firma zaplatila, musí vysťahovať pôvodných obyvateľov.
Po druhé, ide o krátkozraké rozhodnutie s dlhodobými následkami. Firmy, ktoré dnes prepúšťajú skúsených ľudí, aby investovali do nástrojov, ktorých návratnosť ešte nepoznajú, môžu o tri roky zistiť, že stratili inštitucionálnu pamäť, expertízu aj lojalitu. A keď AI nesplní očakávania, čo bude ďalej? Znova nábor? Za akú cenu?
Po tretie, a to je možno najdôležitejšie, regulátory by mali začať klásť otázky. Ak firmy verejne deklarujú, že prepúšťajú nie kvôli automatizácii, ale kvôli financovaniu infraštruktúry, mení to celý právny aj etický rámec. Hromadné prepúšťania majú v EÚ a aj na Slovensku jasné pravidlá podľa Zákonníka práce (pozn.: k tomu ešte napíšem článok). A ak je dôvodom „presmerovanie kapitálu na GPU", malo by to byť aj takto pomenované, nie schované za frázu o „organizačných zmenách".
A Česko či Slovensko?
Obidve krajiny zatiaľ nezažívajú túto vlnu v rovnakej intenzite ako Silicon Valley, ale signály sa už ozývajú. Firmy investujúce do AI nástrojov začínajú prehodnocovať plány náboru. Technologické spoločnosti, banky, telekomunikační operátori, automotive sektor, výrobné podniky. Všade tam, kde sa hovorí o digitálnej transformácii, sa zároveň ticho prepočítava, o koľko ľudí bude treba menej. A pritom skutočným dôvodom často nie je výkonnosť AI, ale jej cena.
Pre dotknutých zamestnancov je to studené poznanie. Stratiť prácu preto, že vás nahradil stroj, je síce smutné, ale aspoň pochopiteľné. Stratiť prácu preto, že firma potrebuje zaplatiť faktúru za serverovňu v Írsku, je o niečo iné. To už nie je príbeh o pokroku. To je príbeh o tom, ako sa technológia stala daňou, ktorú platí ten, kto má najmenej argumentov v zasadačke.
